Hruškový páj – vhodná terapia

Kto ma pozná, vie, že mám fóbiu z búrky a príliš nepriaznivého počasia s výstrahou na www.shmu.sk. Moja fóbia zašla až tak ďaleko, že som sa pred nejakým časom rozhodla navštíviť terapeuta. „Preňúrala“ som web a našla niekoľko adeptov. Nakoniec som si vybrala chlapíka s menom Roland (http://www.cagan.psychoterapia.sk/), ktorý je okrem iného aj modrý anjel.  Výber padol na neho práve kvôli tomu a ešte preto, lebo píše blog. Po prečítaní pár článkov som aspoň trochu tušila do čoho idem. J Terapia rozhovorom, kde sa niekto zaujíma len o Vás, je naozaj balzam na dušu. V živote však existuje mnoho terapií, ktoré nám pomôžu dostať sa z problému, alebo depky. Niekomu pomôže, že uprace byt, ide na prechádzku, alebo si niečo dobré upečie.

Pri slove balzam mi rozhodne napadne niečo sladké, a tak tu dnes máme hruškový páj.

Na koláčik potrebujete:

300g hladkej múky

6 lyžíc kryštálového cukru

160g masla, chladeného a nasekaného

PLNKA

4 zrelé hrušky (dajú sa použiť aj zavárané)

1 lyžica citrónovej šťavy

9 (225g) lyžíc kryštálového cukru

250g mascarpone (lacnejšia verzia s tvarohom, alebo bánoveckou nátierkou)

2 vajcia

2 lyžice hladkej múky

100g plátkov mandlí

Múku, cukor a maslo premieste na mrveničku. Pridajte 3 až 4 polievkové lyžice ľadovej vody a ešte krátko premiešajte. Sformujte do gule, zabaľte do fólie (alebo prikryte v miske) a vložte na hodinku do chladničky. Po hodine dajte predhriať rúru na 180 stupňov. Cesto nahrubo nastrúhajte do formy a prstami pritlačte až k okrajom. Dajte do vyhriatej rúry na 25minút.

Kým sa Vám pečie cesto, hrušky ošúpte, rozpoľte a zbavte jadierok. Ihneď premiešajte s citrónovou šťavou a jednou lyžicou kryštálového cukru - aby nezhnedli. Šesť lyžíc cukru, mascarpone, vajce a múku rozmixujte dohladka a rozotrite na predpečený koláč. Na plnku naaranžujte hrušky a koláč posypte mandľami a 2 lyžicami cukru. Pečte 40-45 minút. Koláčik nechajte vychladnúť, urobte si kávu, vyložte si nohy a terapia pečením je za vami!

A čo sa stalo s mojou fóbiou? Naučila som sa s ňou žiť. Dnes už si jednoducho nezakazujem sa báť. Okrem toho som vďaka Rolandovi vyriešila viac vnútorných nepokojov a aj keď mi rozhovory občas chýbajú, viem, že dnes ich už nepotrebujem. Občas sa však sama seba opýtam jeho hnusnú otravú otázku „Čo potrebujete?“  Tak milí moji, odpovedzte si aj vy a nepodvádzajte - čo práve potrebujete?

Dobrú chuť!