Kto ma pozná, vie, že mám fóbiu z búrky a príliš nepriaznivého
počasia s výstrahou na www.shmu.sk. Moja
fóbia zašla až tak ďaleko, že som sa pred nejakým časom rozhodla navštíviť
terapeuta. „Preňúrala“ som web a našla niekoľko adeptov. Nakoniec som si
vybrala chlapíka s menom Roland (http://www.cagan.psychoterapia.sk/),
ktorý je okrem iného aj modrý anjel.
Výber padol na neho práve kvôli tomu a ešte preto, lebo píše blog.
Po prečítaní pár článkov som aspoň trochu tušila do čoho idem. J Terapia rozhovorom,
kde sa niekto zaujíma len o Vás, je naozaj balzam na dušu. V živote však
existuje mnoho terapií, ktoré nám pomôžu dostať sa z problému, alebo
depky. Niekomu pomôže, že uprace byt, ide na prechádzku, alebo si niečo dobré
upečie.
Pri slove balzam mi rozhodne napadne niečo sladké, a tak tu
dnes máme hruškový páj.
Na koláčik potrebujete:
300g hladkej múky
6 lyžíc kryštálového cukru
160g masla, chladeného a nasekaného
PLNKA
4 zrelé hrušky (dajú sa použiť aj zavárané)
1 lyžica citrónovej šťavy
9 (225g) lyžíc kryštálového cukru
250g mascarpone (lacnejšia verzia s tvarohom, alebo
bánoveckou nátierkou)
2 vajcia
2 lyžice hladkej múky
100g plátkov mandlí
Múku, cukor a maslo premieste na mrveničku. Pridajte
3 až 4 polievkové lyžice ľadovej vody a ešte krátko premiešajte. Sformujte do
gule, zabaľte do fólie (alebo prikryte v miske) a vložte na hodinku do
chladničky. Po hodine dajte predhriať rúru na 180 stupňov. Cesto nahrubo nastrúhajte do formy a prstami
pritlačte až k okrajom. Dajte do vyhriatej rúry na 25minút.
Kým sa Vám pečie cesto, hrušky ošúpte, rozpoľte a zbavte
jadierok. Ihneď premiešajte s citrónovou šťavou a jednou lyžicou kryštálového
cukru - aby nezhnedli. Šesť lyžíc cukru, mascarpone, vajce a múku rozmixujte
dohladka a rozotrite na predpečený koláč. Na plnku naaranžujte hrušky a koláč
posypte mandľami a 2 lyžicami cukru. Pečte 40-45 minút. Koláčik nechajte
vychladnúť, urobte si kávu, vyložte si nohy a terapia pečením je za vami!
A čo sa stalo s mojou fóbiou? Naučila som sa s ňou
žiť. Dnes už si jednoducho nezakazujem sa báť. Okrem toho som vďaka Rolandovi vyriešila
viac vnútorných nepokojov a aj keď mi rozhovory občas chýbajú, viem, že
dnes ich už nepotrebujem. Občas sa však sama seba opýtam jeho hnusnú otravú
otázku „Čo potrebujete?“ Tak milí moji,
odpovedzte si aj vy a nepodvádzajte - čo práve potrebujete?
Dobrú chuť!