Malé milé pekárničky

Dnes som bola vonku s Terezou, ako obvykle niekedy okolo obeda. Tieto prechádzky s kočíkom mám rada, pretože mám čas na svoje myšlienky, čas na napr. Blur vychádzajúci zo slúchadiel a čas pretelefonovať najväčšiu časť svojho mesačného paušálu. Počas týchto prechádzok vždy navštívim ozajstnú, malú, trochu socialistickú pekáreň a vychutnám si nejaké jej skvosty. Robia vynikajúce višňovo-makové štrúdle, domáce marhuľové koláče, chlebík, vianočku bohatú na hrozienka, posypanú sezamom a makom. Jednoducho stará, dobrá pekáreň.

V časoch, keď každý lepší supermarket láka na svoju vlastnú pekáreň plnú instantného polotovarového, ale zaručene čerstvého pečiva, je malá pekárnička medzi panelákmi skoro už len ojedinelý úkaz. Nechcem tým povedať, že som v tomto zmysle puritánka, aj mňa už zlákali na takmer udomácnené kaizerky všetkých druhov, pečivo z lístkového cesta plnené a posypané mandľami a to už ani nehovorím o chlebe s orieškami alebo karamelizovanou cibuľkou.

Naše malé pekárne možno neponúkajú množstvo druhov, ale stále je za nimi kus ručnej práce, a čo sa týka čerstvosti jednoznačne vyhrávajú. Niekedy im trochu chýba nápad a majú nejaké marketingové medzery. Už aj názov pekáreň Veroshop je niečo, čo mi nehrá v prospech domáceho pečiva. Predavačkám často chýba chuť a presvedčenie, že predávajú naozaj niečo, čo v okolí nemá konkurenciu. Snáď by stačila malá úprava socialistického zovňajšku – hovorím tu o interiéri, možno pridať nejaký samoobslužný stroj na presso, capuccino, čaj, pridať pár stolíkov, pri ktorých človek môže stáť a vychutnávať si čerstvú vianočku, takmer ako od babičky. To už by sme sa cítili skoro ako v roku 2012. Napriek  tým všetkým mínusom je pre mňa malá, milá pekárnička stále jedným, teplým, bijúcim srdcom v strede sídliska.

Keď zase pôjdem s Terezou von, už teraz sa teším na nejakú pekárenskú mňamku.