Ako sa to stalo?

Ako sa to stalo? Ako sa stalo to, že dennodenne prezerám časopisy o varení, kuchárske knihy od Nigelly, Jamieho, Polreicha. Milujem film Julie a Julia a všetky podobné, kde čaro korenia, čokolády alebo inej potraviny zviedli aj tých najzvodnejších chlapov.

Volala som dnes s mojou maminkou a pýtala som sa, čo som ochutnala ako prvé – teda logicky, okrem materského mlieka, ktorého chuť som si mimochodom mohla vychutnávať iba veľmi, veľmi krátko. Moje prvé denné menu bolo zložené z jablkovej šťavy, z čerstvo vytlačených domácich, maminkinou, či ockovou rukou trhaných jabĺk, mäsovo-zeleninový vývar z domáceho holuba a zeleniny pestovanej v našej záhradke a nakoniec, na dobrú noc, krupičná kaša. Možno práve vďaka tomu, že od malička som si zvykla na suroviny najvyššej kvality, alebo ako sa dnes píše EKO alebo BIO potraviny, som začala hľadať v kuchyni viac, ako len rýchle uspokojenie hladu.

U starej mamy v Korytnom bola záhrada plná ovocných stromov, kríkov, zeleniny a iných záhradných pochúťok aké len v našich zemepisných šírkach môžu vyrásť. Robila sirupy zo všetkého možného ovocia a ešte aj v kombinácií s inými. Dokonca si pamätám aj na jej pokus urobiť sirup z banánov, ale to sa do tohto článku, kde chcem vyzdvihnúť aj šikovnosťmojich ženských predkov nehodí. U nej sme si vždy užívali „scískané buchty“, šišky s čerstvou jahodovou penou, alebo len obyčajný chlieb s masťou a cibuľou, maslom a pažitkou alebo reďkovkou.  Doteraz si pamätám jemne hubovú voňu jej hustej fazuľovej polievky. Vždy sa snažila robiť tie najťažšie a najkrajšie vyzerajúce zákusky a spolu s mojou maminkou – jej dcérou sa v tom veľmi pretekali.

Moje prvé kuchynské pokusy by som nazvala „omeletové obdobie“ alebo „bábovkové obdobie“ Omelety som chcela robiť každému, kto k nám prišiel a dala som do nich všetko, čo mi prišlo do ruky. Dido, jedna z našich najlepších kamarátok, by mohla o tom rozprávať. Hádam jediná vydarená vec z tohto obdobia je objavenie vianočky vo vajíčku – resp. niečo na spôsob francúzskych toastov. 

Bábovkové obdobie malo pre mňa trpkú príchuť vzhľadom k tomu, že väčšina členov mojej rodiny obľubuje skôr šťavnaté kúsky a jedlá , po ktorých sa „práši z huby“ sú pre nich maximálne na pousmiatie.

Vyšší level som dosiahla vďaka stretnutiu s mojím mužom Martinom. Keďže obaja máme radi dobré jedlo a nové chute, zrazu tu bol niekto, kto zdieľa moju vášeň. Naše letné grilovačky sme v posledných rokoch zmenili od masového požierania všetkých druhov mäsa a zeleniny v jednej univerzálnej omáčke, na popoludnia s merlotom, či iným chutným chlapíkom v ruke,  na popoludnia vytvárania jedného úžasného menu.  Chute a vône sú povolené, len prosím žiadne vegety, takzvané grilovacie korenia, kečupy a pod.

Dnes som zase o krôčik ďalej a znovu objavujem nové suroviny. Vďaka mojej dcére Tereze a jej skúmaniu potravín, zatiaľ skôr v kvapalnom prípadne mierne kašovitom skupenstve. Objavujem obilniny, mnohé druhy zeleniny a zase kombinujem rôzne navzájom. Ako stará mama so sirupmi.

Tak ako sa to teda stalo? Odpoveď nájdete niekde na riadkoch a medzi riadkami. Tak sa z času na čas kľudne začítajte, možno inšpirujte a hlavne si to potom urobte po svojom. Veď predsa kuchár môže byť každý, ako by povedal Gusto z mojej obľúbenej rozprávky Ratatouille.